Osudný Paríž

Dnes Vám prinášame prvý z vašich príbehov ktoré nám prišli na náš e-mail : admin@slabaerekcia.com. Budeme radi ak nám zašlete aj váš príbeh o láske, vzťahoch, osudových stretnutiach ktoré sa vám stali. Váš príbeh bude zverejnený v kategórií „Vaše príbehy“. Nasledujúci príbeh nám poslal Miroslav. Ďakujeme.

Osudný Paríž

Ahojte. Na úvod sa predstavím. Volám sa Miroslav a pochádzam z malej dedinky blízko väčšieho mesta na strednom Slovensku. Som ženatý už nejaký ten čas, deti sú už takmer dospelé, syn býva samostatne a dcéra ešte stále s nami v dome.

Vzťah s mojou manželkou Renátkou sa nám začal rúcať po niekoľkých rokoch manželstva. Takmer sme na seba vôbec nemali čas. Ja som bol väčšinou preč, na cestách, na poradách, školeniach. Snažil som sa čo najviac zarábať, pretože sme mali na krku dosť vysokú hypotéku z ktorej sme financovali stavbu domu. Keď som aj prišiel domov, bol som väčšinou unavený a snažil som sa venovať sa hlavne deťom aby si ma vôbec trochu z detstva pamätali.

S Renátkou nám to už neklapalo, akosi sme sa odcudzili. Dá sa povedať, že každý si žil svoj život a naše intímne zážitky už boli čoraz menej a pripadlo mi akoby sme to robili len z nejakej povinnosti že sme manželia. Stratilo to iskru a ja som vedel, že ak sa niečo nezmení môže to skončiť rozvodom. K tomu prišli aj výčitky „Ja som tu na všetko sama“, „Nič ta nezaujíma“ a pod.

Návšteva sexshopu

Keď jeden z kolegov oslavoval okrúhle jubileum, padol na mňa žreb aby som šiel do sexshopu kúpiť nafukovaciu pannu. Boli také naše žartíky, že sme sa každému pozbierali na niečo v podobnom duchu. Išlo hlavne o zábavu. A tak som zašiel do jedného sexshopu kde som mal tú dotyčnú nafukovaciu pannu kúpiť. Chvíľami som chodil pomedzi regále keď ma oslovila fešná predavačka.

„Pomôžem“

„No ehmm …potreboval by som nafukovaciu pannu ako darček pre kolegu k narodeninám“

Štíhla predavačka sa pousmiala a ukázala mi možnosti z ktorých si môžem vybrať a s úsmevom ma nechala sama. Zašla za pult a niečo balila do krabice. V sexshope som bol sám a tak som sa nejak neponáhľal s výberom. Bolo tuším nejak hodinu pred záverečnou v tom obchodnom dome a celkovo málo ľudí. Nakoniec som vybral jednu z tých panien a pomaly šiel k pultu.

„Dobrý výber, táto sa predáva často, je obľúbená…“ povedala keď snímala kód z krabice.

„No tak asi to bude replika nejakej herečky“ poznamenal som.

Ani neviem ako začali sme sa rozprávať, vzbudzovala vo mne akúsi dôveru a keďže som bol v cudzom meste kde ma nikto nepoznal, môj pocit anonymity mi dodal odvahu hovoriť. A tak som sa prichytil ako sa jej zdôverujem s mojimi problémami v intímnom živote. Na všetko mi vedela odpovedať a dávala mi rady ako zmeniť a okoreniť intímny život aby sa znova naštartoval. Bolo vidno, že asi niesom prvý kto jej o svojich problémoch rozpráva pretože moje slová dopĺňala a mal som pocit akoby si o mojom živote už niekde prečítala.

Dobrá rada nad zlato

Kým prišla záverečná a ja som s poďakovaním z predajne odišiel, dostal som niekoľko rád ako skúsiť moje manželstvo s Renátkou opäť dostať do správnych koľají. Ten týždeň som našiel na zľavách romantický 5 dňový zájazd do Paríža a bez váhania som ho objednal. Asi o mesiac a pol sme mali sláviť výročie našej svadby (ktoré sme už niekoľko rokov neslávili) a tak som usúdil, že buď nás tá cesta dá opäť dokopy alebo navždy rozdelí.

Na záver všetko dobré

Renátka zažila trochu šok keď som jej oznámil, že ideme do Paríža. Okrem veľkého prekvapenia som v jej očiach videl aj veľa radosti, šťastia. Dlho sme spolu nikde neboli a už vôbec nie takto sami. Roky sme splácali hypotéku a tak sme sa snažili dosť šetriť a dovolenky sme trávili viac-menej doma. A vždy tu boli ešte deti.

Paríž dopadol na výbornú. Pochopil som, že k Renátke musím byť bližšie aby to pekné medzi nami fungovalo. Vyrozprávali sme si mnohé veci ktoré sme asi v sebe tie roky dusili a celá tá nepríjemná atmosféra ktorá v našej domácnosti vládla sa rozplynula. Ja som prehodnotil svoje priority. Začal som si hľadať prácu ktorá by ma časovo tak nebrzdila. Väčšina hypotéky bola splatená a syn sa staral už o seba. Dcére Zuzke tiež narástli krídla a pomaly sa osamostatňovala. V podstate ma v starej robote už nič nedržalo a asi za 4 mesiace po našom Paríži som dal výpoveď a nastúpil som do firmy v našom meste kde síce pracujem za menej ale zato som doma.

Tak trochu môžem povedať, že tá pani predavačka zo sexshopu mi zmenila pohľad na moje problémy a ukázala mi cestu ktorú som tak márne sám hľadal. Keď som jej prišiel poďakovať za radu, poprosila ma aby som jej namiesto vďaky napísal môj príbeh. A ten je práve teraz na konci.

Ešte raz ďakujem Marcelka za vašu pomoc.

S pozdravom Miro